Aký je rozdiel medzi strachom, úzkosťou a fóbiou? S akými fóbiami sa častejšie stretávame v lete a ako sa ich môžeme zbaviť? Odpovede na tieto a mnohé iné otázky, nám ponúkla Mgr. Simona Belovičová PhD. vo svojom júlovom rozhovore pre Teleráno. Doktorka Belovičová sa okrem psychologickej a pedagogickej praxe venuje aj podcastu- www.potulkypsychologiou.sk, v ktorom sa snaží predstaviť rôzne témy z oblasti psychológie tak, aby pre nás boli užitočné a aplikovateľné aj v bežnom živote.
Aký je rozdiel medzi strachom a úzkosťou?
Strach aj úzkosť sú obe negatívne emócie. Rozdiel medzi nimi je taký, že strach vzniká z reálneho nebezpečenstva, zatiaľ čo úzkosť je obava z niečoho, čo v skutočnosti vôbec nie je nebezpečné. Napríklad ak rodičovi vybehne dieťa na cestu, po ktorej ide auto, vtedy rodič prežíva strach, ale ak máme obavu, že nestíhame niečo, čo sme si naplánovali, sme pod časovým stresom, tak vtedy sa rozprávame o úzkosti. Okrem toho som si vo svojej praxi všimla ešte jeden podstatný rozdiel, a síce že strach máme z niečoho čo je prítomné teraz, ako spomínané auto rútiace sa na dieťa, ale úzkosť máme z niečoho, čo príde potom- z budúcich negatívnych dôsledkov situácie, ktoré môžu prísť, napríklad keď sa obávame, že sa nám nepodarí vystúpenie na verejnosti.
Môže človek dostať úzkosť aj z vecí, ktoré sa stali?
Môže ju prežívať opakovane, napríklad pri fóbii teda opakovanom prežívaní úzkosti v rovnakých typoch situácií.
Čiže keď nám niečo pripomenie situáciu, v ktorej sme prežívali úzkosť, môže to v nás opäť vyvolať pocity úzkosti?
Presne tak! Napríklad stačí, že niekomu, kto trpí fóbiou z pavúkov, začneme rozprávať o pavúkoch, čiže im pripomenieme podnet, ktorý u nich opakovane vyvoláva úzkosť.
Čo je teda fóbia?
Fóbia je porucha, ktorá je charakterizovaná úzkosťou v opakovaných situáciách, keď sa exponuje ten istý objekt napríklad poznáme fóbiu z pavúkov, lietania, sociálnu fóbiu a podobne.
V lete sa často spájajú fóbie práve s lietaním, hlbokou vodou, žralokmi a podobne. S akými fóbiami sa stretávate v praxi najviac práve počas letných mesiacov?
Môžem povedať že vplyvom relaxačného režimu počas letného obdobia, dochádza u klientov k zníženiu úzkosti. Avšak, ak má niekto fóbiu a je exponovaný práve tomu podnetu, napríklad spomínané cestovanie lietadlom, tak tam tá fóbia jednoducho je, a žiadny relaxačný režim ani dovolenka ju len tak sama od seba neuvoľní. V takých prípadoch na tom treba s klientom cielene pracovať.
Môžeme si napríklad fóbiu z lietania navodiť sami?
Môže to byť ako taký zástupný problém. Napríklad, keď vidím, že niekto mal negatívnu skúsenosť alebo keď sme spomínali to lietanie- dozvieme sa, že havarovalo lietadlo. Síce sa nás to emočne vôbec priamo netýka, ale môže to byť pre nás zástupná emočná situácia- stiahneme to na seba, a začneme sa obávať, že by sa to mohlo stať aj nám. Z toho môže vzniknúť práve fóbia.
To znamená, že pokiaľ v televízii vidíme často útok žraloka a ešte si pozrieme aj film Čeľuste, tak si z toho môžeme navodiť fóbiu?
Je to možné, pokiaľ to vnímame tak, že by sa to mohlo stať aj nám.
Je možné úplne sa fóbie zbaviť? Ak áno, akým spôsobom?
Áno, fóbie sa dá zbaviť aj na trvalo. Je to však tvrdá práca. Napríklad, často sa používa metóda systematickej desenzitizácie, kedy sa postupne exponujeme predmetu fóbie.
Čiže ak sa bojím napríklad vody, tak ma bude psychológ hádzať do vody?
Nie, to by bola opačná metóda- priame vystavenie podnetu. Pri systematickej desenzitizácii ide o postupné priblíženie sa podnetu. Čiže pri fóbii z vody, si najskôr len predstavíme vodu. Následne začneme pracovať aj s obrázkami vody, čím ten podnet ku klientovi postupne približujeme. Neskôr sa klient vody trochu dotkne, a až potom nasleduje priama expozícia s daným podnetom- teda v tomto prípade, že by klient šiel napríklad do mora.
Ako by sa dalo zbaviť napríklad fóbie z lietania? Napríklad tak, že si sadnem do lietadla a budem často lietať?
Správne ste podotkli, že sa treba exponovať a trénovať tie situácie. Je však treba aj presne vedieť čo urobiť napríklad pred letom. Existuje výborná metóda relaxácie a tou sú správne dychové cvičenia. V psychológii to je jedna zo základných odborných metód. Pri nádychoch sa nám totiž okysličuje mozog, podporíme tým racionalitu uvažovania, ktorá bojuje proti iracionálnym fóbiám. Pri takomto dychovom cvičení zatvoríme oči aby sme neboli rušení podnetmi z okolia a naozaj zhlboka sa nadýchneme až pokiaľ sa nám dá, a potom čo najpomalšie vydýchneme. Takto dýchame, kým nadobudneme pocit pokoja.
Mnoho ľudí sa pred letom „posilní“ niečím alkoholickým, môže to pomôcť?
Nie, práve naopak- môže to spustiť úplne iné nežiadúce procesy. Napríklad to môže náš strach ešte väčšmi prehĺbiť. Priamo pred letom aj počas letu odporúčam dychové cvičenia, poprípade aj magnézium ktoré slúži ako taký vitamín na pokojné prežívanie pre našu psychiku. Prípadne ľudia, ktorí preferujú senzorický prístup, môžu zamerať svoju pozornosť na aktuálne senzorické vnímanie, a úzkosti tak pôjdu do úzadia. Napríklad si vymenujeme 5 vecí, ktoré môžeme vidieť, 4 veci, ktoré môžeme počuť, 3 veci, ktorých sa môžeme dotknúť, 2 veci, ktoré môžeme cítiť, a 1 vec, ktorú môžeme ochutnať.
Je možné vyliečiť sa aj z fóbie z hadov?
Možné to je celkom určite, jedná sa však o dlhotrvajúcu prácu. Za úspech považujem aj to, keď sa pocity úzkosti zredukujú. Čiže ak človek, ktorý je exponovaný podnetu, napríklad pri nástupe do lietadla alebo pri zočení hada, síce cíti úzkosť, ale neobmedzuje ho to- nebráni mu to napríklad utiecť, alebo cestovať do prírody kde sa môžu vyskytovať hady, či cestovať lietadlom.
Aký je rozdiel medzi strachom a fóbiou?
Strach by mal byť z niečoho, čo je skutočne, objektívne nebezpečné, kým fóbia je z niečoho, čoho sa síce môžeme veľmi zľaknúť, ale tento pocit je iracionálny, jedná sa o emóciu, ktorá nesúvisí s tým, že by nám niečo reálne mohlo ublížiť. Čiže keď sa napríklad pozrieme na hadov, vo väčšine prípadov nám neublížia ak sa ich aj tak bojíme, vtedy sa nerozprávame o strachu z hadov ale o fóbii.
Keďže sme boli počas pandémie zatvorení, u niektorých ľudí teraz napríklad navštevovanie nákupných centier mohlo prerásť do fóbie. Ako by sa teda dala vyliečiť takáto sociálna fóbia?
Takisto postupným priblížením sa k predmetu fóbie. Najprv si len predstavíme že sa oblečieme a ideme do spoločnosti, už to niekomu môže totiž spôsobovať úzkosť, tak už vtedy sa zastavíme, a zredukujeme úzkosť priamo na mieste- napríklad práve relaxáciou, dýchaním až kým sa klient začne cítiť úplne pokojne pri predstave daného podnetu. Následne môžeme pokračovať tým, že otvorí kľúčikmi byt a ide naozaj von.
Čo ak sme v lietadle a sprevádzame niekoho blízkeho o kom vieme, že má fóbiu z lietania. Ako im môžeme pomôcť?
Ideálne riešenie je ešte vopred danú osobu povzbudzovať k tomu, aby so svojou fóbiou navštívili psychológa. Pokiaľ sa s nimi však ocitnete už priamo v lietadle, môžete s nimi praktizovať spomínané dychové cvičenia, ukazovať im ako majú správne dýchať, povzbudzovať ich a riešiť takúto situáciu na mieste. Pokiaľ daná osoba nemá zdravotné kontraindikácie, môžete im ponúknuť magnézium, ktoré po chvíľke začne pôsobiť. Čítanie je taktiež výbornou metódou na zníženie napätia- výskumne sa dokázalo, že ak niekto pravidelne číta 30 minút denne, vedie to k regulácii úzkosti. Takže priamo pred letom ako aj počas letu odporúčam vytiahnuť knihu a čítať si.
Pomáha napríklad vôňa?
Samozrejme, vôňa upokojuje. Odporúčam mať pri sebe čokoľvek, čo je pre nás príjemné- môže to totiž vyvážiť nepríjemnú situáciu. Napríklad, nosiť so sebou svoju obľúbenú voňavku- privoniame si k nej a môže nás to upokojiť.
Strach pre nás slúži ako forma obranného mechanizmu, no fóbia je iracionálny strach. Ako fóbie teda vznikajú? Bývajú niektorí ľudia geneticky náchylnejší?
Na rozdiel od citlivosti nervovej sústavy, samotná fóbia nie je dedičná. Teda geneticky môže byť podmienená napríklad náchylnosť na citlivé prežívanie situácií- to môže potom spôsobovať, že v istej situácii keď sa človek veľmi zľakne, a má traumu, tak si to prenesie ďalej aj o desiatky rokov a môže vzniknúť fóbia. Teda pokiaľ zdedíme citlivejšiu nervovú sústavu, vzniká tam náklonnosť na fóbiu. Ďalším trikom na prekonanie fóbie je napríklad metóda paradoxnej intencie- paradoxne si povedať, čoho sa najviac bojíme. Napríklad, ľudia s fóbiou z hadov si predstavia, že sa okolo nich plazia hady, alebo pri fóbii z lietania, že sú v lietadle. Pri tejto predstave si zodpovedať otázku: „Čo najhoršie sa mi môže stať?“. V drvivej väčšine prípadov zistíme, že sa nič hrozné nestane- že sa jedná o nepríjemný pocit, ktorý nie je ohrozujúci. Napríklad, pri tréme z vystupovania na verejnosti- najhoršie čo sa nám môže stať je to, že sa možno zakokceme, niečo oblejeme, dostaneme okno, atď. Iste, bude to nepríjemné a možno aj zahanbujúce, ale keď odtiaľ odídeme, budeme stále nažive a posunieme sa ďalej. Niekedy sa pri tejto metóde paradoxnej intencie klient tak zabaví a uvoľní, že sa naozaj prestane daného podnetu báť.
https://tvnoviny.sk/videa/90-telerano/87820-26-7-2022
(24m. & 1h.9m.) tu sa pani Belovičová dostala k slovu.